Výhody a nevýhody agresie v športe

Obsah:

Výhody a nevýhody agresie v športe
Výhody a nevýhody agresie v športe
Anonim

Zistite, ako cvičenie ovplyvňuje váš emocionálny stav a ako reagujete na ostatných ľudí. Obsah článku:

Aké sú dôvody?

Agresivita v športe sa dnes prejavuje veľmi často a jej prejav je vidieť, ak sa pozriete na športovisko alebo na tribúny. Malo by sa však uznať, že šport je druh mechanizmu, ktorý môže účinne obmedziť šírenie agresie. Napríklad v USA mnoho gangov zmizne z ulíc počas basketbalových zápasov, a tak sa hrali neskôr. Podľa psychológov je box, zápas a čiastočne futbal spoločensky prijateľnými spôsobmi prejavu agresie. Ako ste už asi pochopili, dnes sa pozrieme na všetky výhody a nevýhody agresie v športe.

Čo je to agresia v športe?

Športovec s činkami
Športovec s činkami

Na dosiahnutie stanovených športových cieľov je spravidla vyhradených veľmi málo času. Je celkom pochopiteľné, že rivalita o výsledok má svoju vlastnú emocionálnu farbu. Hnev je často hlavnou príčinou emócií, ktoré vznikajú v momente konkurencie. Keď sa hnev spojí s odporom a pohŕdaním, vzniká nepriateľstvo, ktoré v dôsledku toho vyvoláva agresiu.

Psychológovia sa domnievajú, že pri medziľudskej agresii hrá obrovskú úlohu vizuálny kontakt, ako aj tesná blízkosť súpera. Podľa všeobecne uznávanej definície je agresia určité správanie alebo činnosť zameraná na spôsobenie škody alebo urážky inému živému tvorovi. Vzhľadom na klady a zápory agresie v športe je potrebné poznamenať štyri typy tohto správania:

  • Úmyselná agresia.
  • Agresia ako druh správania.
  • Agresia zameraná na všetko živé.
  • Agresia zahŕňajúca telesné alebo duševné poškodenie.

Musíte pochopiť, že agresia v každom z jej prejavov je činom. Vo vzťahu k športu treba tento koncept chápať ako asertívne správanie športovcov, ale bez túžby spôsobiť súperovi fyzickú ujmu. Psychológovia dnes rozlišujú inštrumentálnu a nepriateľskú agresivitu.

Druhý koncept znamená sledovanie neagresívnych cieľov, ale so zámerom spôsobiť škodu. Nepriateľská agresivita naopak predpokladá spôsobenie fyzického alebo morálneho zranenia. Na základe týchto definícií je možné rozlišovať medzi akceptovateľným a neprijateľným správaním športovcov.

Podľa teórie sociálneho učenia by sa na agresivitu malo pozerať ako na správanie, ktoré vzniká napodobňovaním iných ľudí. Existuje aj kombinovaná teória, ktorá naznačuje prejav agresívneho správania prostredníctvom frustrácie, čo prispieva k zvýšeniu úrovne hnevu a vzrušenia, čo vedie k vzniku agresívnych akcií.

Vedci v tejto chvíli nevedia presne odpovedať na otázky súvisiace s posilňovaním agresívnej tendencie v športe. Hlavnou otázkou v tomto prípade je nasledovné - ako sa agresívne sklony športovcov zmenia v dôsledku súťažného procesu?

Za príklad prejavu inštrumentálnej agresie v športe treba považovať napríklad úder boxera do hlavy súpera, ktorý sa často stáva príčinou zranenia a je dosť vážny. Táto akcia športovca sa však očakáva, pretože jeho hlavnou úlohou je vyhrať boj, ktorý je možné dosiahnuť iba pomocou agresívnych akcií.

Vzhľadom na klady a zápory agresie v športe by mal byť uvedený ďalší príklad, opäť súvisiaci s boxom. V situácii, keď je súper prichytený o laná v rohu ringu a boxer ho úmyselne zasiahne do tela a hlavy, pričom nechce zastaviť boj, potom by malo byť toto správanie klasifikované ako nepriateľská agresivita.

Malo by sa uznať, že u športovcov sa častejšie prejavuje inštrumentálna agresia. Povedzme, že zápasník úmyselne stláča súperovi rebrá, aby mu spôsobil nepohodlie a tým vyhral. Alebo tu je príklad z herného športu, konkrétne z basketbalu. Keď je súperovmu družstvu nariadené trestné strieľanie, tréner si urobí „oddychový čas“v snahe navodiť zvýšený pocit úzkosti pri strieľajúcom basketbalovom hráčovi.

Príčiny agresie

Agresívny človek
Agresívny človek

Pretože dnes hovoríme o všetkých výhodách a nevýhodách agresie v športe, je potrebné zvážiť dôvody tohto správania sa športovcov. V tomto prípade však vyvstávajú nové otázky, napríklad prečo môžu športovci nad sebou stratiť kontrolu a je ich agresívne správanie spôsobené okolím alebo je vrodené? Pri prechode sme už spomenuli teórie prejavu agresivity, ktoré v súčasnosti v psychológii existujú. Teraz sa na ne pozrieme podrobnejšie, a to nám pomôže určiť klady a zápory agresie v športe.

Teória inštinktu

Táto teória sa zrodila v roku 1986 a tvrdí, že u ľudí je bežné, že majú vrodenú inštinktívnu agresiu. Tento inštinkt bude rásť, kým sa neprejaví v konaní ľudí. Prejav inštinktívnej agresie je možný priamym útokom na iného živého tvora alebo katarziou. V druhej situácii sa agresívne správanie prejavuje vo forme sociálne prijateľných prostriedkov, ktoré by mali zahŕňať šport.

Podľa tejto teórie možno tvrdiť, že šport, ako aj telesná výchova majú pre našu spoločnosť veľký význam, pretože poskytujú príležitosť prejaviť svoj agresívny inštinkt pomocou sociálne akceptovateľných metód. Je však takmer nemožné nájsť dôkazy na podporu pravdivosti tejto teórie. Nenájdeme len vrodený agresívny inštinkt, ale ani potvrdenie pojmu katarzia.

Teória sklamania

Teória frustrácie (pohon, frustrácia) nám hovorí, že agresivita je spôsob, ako prejaviť frustráciu. Najčastejšie sa to deje v tých prípadoch, keď úloha nebola vyriešená. Ak je napríklad hráč presvedčený, že jeho protihráč fauloval, ale píšťalka rozhodcu nezaznela, môže hráč prejaviť agresiu voči svojmu „previnilcovi“, pretože je sklamaný.

Je potrebné poznamenať, že teraz má táto teória málo priaznivcov, pretože podľa jej postulátov sklamanie vždy vedie k prejavu agresie. V priebehu mnohých experimentov bolo dokázané, že ľudia sú často schopní prekonať stav frustrácie bez toho, aby prejavovali agresiu. Obdivovatelia teórie sa však nevzdávajú a sú si istí, že agresia nemusí byť vyslovená. Bojové športy môžu byť napríklad vynikajúcim prostriedkom na prejavenie agresie spôsobenej frustráciou. Všimnite si toho, že analogicky s predchádzajúcou teóriou sa všeobecne uznáva, že v tomto prípade hrá hlavnú úlohu katarzia.

Ale opakujeme, že v súčasnosti neexistujú dôkazy o tom, že by katarzia prebiehala v športe. Neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že v kontaktných športoch majú agresívni športovci v dôsledku športu zníženú úroveň agresivity.

Teória sociálneho učenia

Táto teória vysvetľuje prejav agresie v dôsledku pozorovania vzorcov správania ostatných ľudí. Zakladateľ teórie Albert Bandura poskytuje príklad ako dôkaz, že deti, ktoré často pozorujú agresívne správanie svojich rodičov, ich často opakujú.

Športoví psychológovia sa v tejto situácii často obracajú na hokej. Tento šport je dosť nasýtený agresívnymi akciami. V roku 1988 psychológ Smith upozornil na skutočnosť, že mladí hokejisti často opakujú činy svojich idolov. Teória učenia, ktorá predpokladá, že k agresívnemu správaniu dochádza v dôsledku pozorovania iných ľudí, má veľa vedecky podložených dôkazov.

Všimnite si toho, že prejav agresie je možný v každom športe, aj keď je to na prvý pohľad jednoducho nemožné. Príkladom je krasokorčuľovanie, keď jej športovec v snahe narušiť emocionálny stav súpera môže niečo povedať. Malo by sa uznať, že túto teóriu je možné považovať za vedecky podloženú a jasne ukazuje, aký vplyv môžu mať autoritatívni ľudia na prejavovanie a kontrolu agresie.

Kombinovaná teória

Táto teória pozostáva z prvkov predchádzajúcich dvoch a predpokladá, že stav frustrácie nemusí nutne viesť k prejavu agresie, ale súčasne zvyšuje jej pravdepodobnosť, pretože sa zvyšuje úroveň hnevu a vzrušenia. Ale zároveň sa prejaví agresívne správanie, môže to byť iba v tých situáciách, keď sociálne modely správania dávajú signál o účelnosti toho. V opačnom prípade agresivita v praxi nenájde výraz.

Napríklad po neúspešnom výkone je športovec v frustrácii a jeho úroveň vzrušenia sa dramaticky zvyšuje. Príčiny tohto javu sú najčastejšie hnev a odpor. Agresívne akcie je však možné vykonať iba vtedy, ak športovec vie, že v tomto prípade sú vhodné. Táto teória pohltila najefektívnejšie koncepty a prvky týchto dvoch teórií.

Stojí za to uznať, že rozhovor o všetkých výhodách a nevýhodách agresie v športe môže byť veľmi dlhý, pretože dnes sme zvážili iba malú časť dostupných informácií. Agresívne správanie sa môže prejaviť nielen na strane športovcov, ale aj na strane fanúšikov. Všetci futbaloví fanúšikovia si uvedomujú nevhodné správanie britských futbalových fanúšikov. Existuje mnoho takýchto príkladov a všetky vyžadujú starostlivé preštudovanie.

Bojovník MMA Alexey Kunchenko o agresii v športe:

Odporúča: